ako riešiť situácie šikanovania?
1. Diskrétne si overiť informácie z čo najväčšieho množstva zdrojov, optimálne je prizvať na pomoc i psychológa alebo výchovného poradcu
2. Diskrétne sa porozprávať s obeťou šikanovania, vzbudiť dôveru, ktorá sa nesmie sklamať. Ubezpečiť obeť šikanovania, že nebudú podniknuté žiadne kroky bez jeho súhlasu a vedomia. Musí mať istotu, že jeho trápenie sa nezväčší nešetrným zverejňovaním krívd, ktorých sa voči nemu dopúšťajú. Ubezpečiť ho, že budeme konať v súlade s jeho predstavami a spýtať sa, v čom si predstavuje pomoc.
3. Bez oznámenia zdroja našich informácií, či sú to rodičia, alebo obeť, porozprávať sa veľmi diskrétne so svedkami. Apelovať na ich morálne cítenie, snažiť sa odbúrať falošnú a škodlivú solidaritu s aktérmi šikanovania.
4. Tieto skutočnosti zisťovať najprv v individuálnych rozhovoroch, aby sa zistilo, či sú výpovede svedkov kompatibilné. V ďalšej fáze je možné svedkov skonfrontovať.
5. Vysvetliť škodlivosť ich správania, snažiť sa vysvetliť im ich konanie z nášho zorného uhla, viesť ich k empatii. Kritizovať správanie, nie dieťa, dbať na to, že aktéri šikanovania si vždy nemusia byť vedomí škodlivosti ich správania. Môžu sa snažiť zľahčovať situáciu, vraviac, že šlo len o hru, či zábavu.
6. V prípade potreby vysvetliť aktérom šikanovania možné sankcie, ktoré by z prípadného opakovania agresivity voči spolužiakom mohli hroziť.
